Keď slnko sa zobudí a odkryje jej bledú tvár
zistím, že už je to len môj zmar.
Jej krása z pamäti mi vybledla
z náručia oddanosti vypadla.
Zostalo už len pár okamžikov
čo vo vôni ruží sme zažili
zostalo už len pár okamžikov
tých, čo sme spolu prežili.
Kde je láska nekonečná, ktorú som jej sľuboval?
Kde je láska nebeská, ktorú som jej daroval?
To tieň minulosti vrhol na ňu čierny mrak
to belasé nebo, čo zaclonil súmrak.
Ja hambím sa, že zabudol som na jej krásu a nehu
ja trýznený žiaľom zabudol aj na červené pery
a oči sťa dve vločky v záveji.
Môj život je už len prach, no i tak žijem v nádeji
že keď dopíšem osledné riadky
stretneme sa spolu v raji.
Komentáre